V Českej republike (ČR) je 28. október, Deň vzniku samostatného
československého štátu (Den vzniku samostatného československého státu),
štátnym sviatkom zo zákona z roku 2000. V ČR sa 28. október 1918
považuje za najvýznamnejší sviatok krajiny. Pripomína zlomový bod
tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po
niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie, uviedlo
na svojej webovej stránke Ministerstvo zahraničných vecí ČR. Prezident
ČR a politici pri tejto príležitosti kladú kytice a vence na hrob prvého
prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Prezident ČR sa zúčastňuje na
slávnostnej prísahe vojakov Armády Českej republiky (AČR) na
Hradčianskom námestí, na Pražskom hrade vymenúva nových generálov, vo
Vladislavskej sále Pražského hradu prednáša slávnostný prejav a po ňom
udeľuje vyznamenania významným osobnostiam kultúrneho a spoločenského
života krajiny.
Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28.
októbra 1918, si SR pripomína ako pamätný deň. Iniciatívy, aby sa 28.
október stal štátnym sviatkom, sa na Slovensku zatiaľ nepresadili.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a
Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na
realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku
národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na
Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím,
optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z
českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol
následne prvý prezident ČSR Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci
slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v
rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia,
USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho
Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja,
Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v
Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav
Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy
československých légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný
orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý
Národný výbor (NV).
Beneš 14. októbra 1918 dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra
1918 vznikla dočasná československá vláda s Masarykom ako prezidentom,
predsedom ministerskej rady a ministrom financií, Benešom ako ministrom
zahraničných vecí a vnútra a Štefánikom ako ministrom vojny.
Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o
československej samostatnosti, vypracovaná Masarykom, ktorý ju s
podpismi všetkých troch československých vládnych činiteľov odovzdal
vláde USA - hoci bez vedomia Štefánika nachádzajúceho sa v tom čase mimo
USA. V Budapešti v uhorskom sneme 19. októbra 1918 vystúpil jediný
zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie
sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.
V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý vyhlásil
samostatný československý štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú
odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho
vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii
Pražanov.
Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej
štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej
rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského
národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR
znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a
školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy
chýbali.
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie
druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu
federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k
pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a
Slovákov - Česká a Slovenská Federatívna Republika - sa rozdelil na dva
samostatné celky 1. januára 1993.